Majú to niekedy neskutočne ťažké. Sú na prahu plnoletosti, hrdé na to, že sú takmer dospelé. A robia všetko preto, aby ich za dospelé každý aj považoval.
Už dávno som prekročila prah dospelosti. Hoci mi chvíľu trvalo zmieriť sa s výškou 153 (4?) cm, je to už dávno, čo som zmierená. Často stretám ľudí, ktorí ma zas a znovu dokážu presvedčiť o tom, že výška človeka, podobne ako jeho vzhľad naozaj nie sú v živote tým najpodstatnejším.
Sú ale situácie a chvíľky, kedy sa človek snaží urobiť maximum preto, aby vyzeral čo najlepšie. Hoci s výzorom sa niekedy toho veľa urobiť nedá, človek (a žena zvlášť :o)) sa pokúsi aspoň krásne obliecť a obuť.
A tu sa dostávam k problémom malých žien. Problémy, kedy má malá žena problém kúpiť si oblečenie, ktoré jej naozaj bude sedieť tak ako má, aby sa v ňom cítila príjemne. A kúpiť si topánky… No, budem sa tomu venovať vo zvyšku článku…
Tí, čo občas čítajú moje príspevky na blogu vedia, že o pár týždňov (resp. o nepár – 3,5 :o)) máme v rodine svadbu. Otázku oblečenia mám síce viac-menej vyriešenú, no pokiaľ sa mi podarí ešte natrafiť na nejaké pekné šaty, ktoré mi budú aj sedieť, tak som ochotná ešte nejaké peniažky obetovať.
Problém, ktorý mi posledné dva týždne spôsoboval bezsenné noci bol pre mňa typický. Zohnať pekné čierne lodičky na moju maličkú nohu. Niekoľkokrát som bezvýsledne obehla celú Trnavu. Dnes som sa rozhodla skúsiť to ešte raz a v prípade neúspechu by som budúci týždeň asi zablúdila do Bratislavy. Najskôr som sa s nádejou zastavila v obchodíku, kde mali pri mojej predchádzajúcej návšteve dovolenku. Povzbudilo ma, že majú aj veľkosť č. 35, no oboje topánky, čo som skúšala mi boli široké. Vybrala som sa smerom do centra. Pri prechode jednou uličkou ma napadlo, že na jej konci kedysi bola tiež obuv. Hoci som netušila, či tam ten obchodík ešte je, vybrala som sa to zistiť.
Nápis obuv som čítala už z diaľky. Vstúpila som do predajne a uvidela niekoľko druhov čiernych lodičiek, ktoré sa mi zdali akési menšie. Pozrela som na označenie veľkosti … znovu … a ešte raz. S veľkosťou 34 a 34 1/2 som sa ešte nestretla. Aspoň nie v obuvi pre dospelých. Aj 35 sa objavuje iba niekedy a vo veľmi úzkom výbere. Príjemné prekvapenie pokračovalo, keďže v tých najmenších veľkostiach mali asi šesť druhov topánok. Už dávno sa mi nestalo, že by som sa rozhodovala medzi dvomi druhmi, pretože obidvoje sú aj pekné a aj mi sedia. Dnes sa mi to stalo a keby som teraz nemala priveľa iných výdavkov, kúpila by som si oboje.
Nakoniec som sa rozhoda a jeden pár priniesla domov. Znovu som ich obula – ešte stále som neverila tomu, že mi naozaj perfektne sedia na nohu. Spadol mi obrovský kameň zo srdca, nakoľko predstava, že nič poriadne nezoženiem ma už naozaj začínala riadne tlačiť. Dnes som nielenže tento problém vyriešila, ale dokonca som našla obchod, ktorý odteraz určite budem navštevovať pravidelne. A teší ma predstava, že konečne v tomto smere niekde začínajú myslieť aj na nás – malé, útle ženy, ktoré po tomto svete kráčajú na útlych nôžkach.
Celá debata | RSS tejto debaty