Krasa je pominutelna

1. augusta 2013, lienocka222, Nezaradené

Médiá nám „vnucujú“ určitý ideál fyzickej krásy – dlhé nohy, pestované ruky, žiarivý úsmev, dobré topánky vhodne zladené s elegantnou kabelkou (len žiadny fejk!). Sama si rada zalistujem v lajfstajlových časopisoch. Ale je skutočná krása naozaj o tom?

Ráno po tom ako si dala sprchu otvorila ťažký kozmetický necesér aby sa nalíčila. Kvalitný púder, decentné očné linky, vyživujúca maskara a bohato hydratujúci rúž. Kvapku jemného parfumu v cene týždenného rodinného nákupu, obliecť si športovo elegantnú blúzku a drahé džínsy, vkĺznuť do lodičiek s nekonečným tenučkým opätkom a môže vyraziť do ulíc.

Neznáša keď musí ísť električkou, ale auto mala v servise a do práce sa dostať musí. Cestou na zastávku keď uvidela svoj odraz v zrkadle si pomyslela že sa musí objednať ku kaderníčke aby jej nezačali vyrastať pracne odfarbené korienky vlasov. Tak ako to potrebuje ona to vie málo ľudí v meste a ona má to šťastie že jeden z nich je jej kamarát z detstva. Vyrastali v paneláku na miestnom sídlisku, počúvali spolu NoName a ona snívala o looku á la Dara. Dnes sa nemusí opičiť po Dare, keď chce môže mať jeden deň účes na Beyoncé a na ďalší deň trebárs nejaké afro … Má svoj štýl. Prešla okolo fast foodu kde od rána rozvoniavali hranolky a vyprážaný syr. Kedysi jej obľúbené jedlo, no dnes nakupuje hlavne v predajniach s bio výrobkami a v nejakom Lidli nebola ešte ani omylom.

Zo zastávky práve odišla nejaká električka, bola tam sama. Vlastne zároveň s ňou prišiel mladý muž. Celkom pohľadný, no niečo sa jej na ňom nepáčilo. Strašne sa potil aj keď ona by celkom zniesla aj kabátik. Mala si vziať ten čierny čo si nedávno kúpila … Mladík si sadol na lavičku a oprel sa o stĺpik. „Slečna, môžete mi pomôcť?“ opýtal sa jej. Tvárila sa že ho nepočuje, usilovne študovala štruktúru asfaltu. „Slečna, môžete mi zavolať sto dvanástku? Je mi veľmi zle …“ poprosil mladík, no ona ho už nepočula, nastúpila do električky ktorá práve prišla.

… … … …

Dala si sprchu a ujedajúc z rožka na seba hodila rifle, mikinu, tvár si natrela mandľovým krémom, na pery lesk, na oči maskaru, obula topánky a schmatnúc kabelku utekala na zastávku. Do kelu, pomyslala si, zase budem meškať … Vedela to dopredu, no možno stihne … Utekajúc dole schodmi si vlasy zopla do chvosta a bola vďačná za pohodlné topánky v ktorých na zastávku prebehla hneď. Začalo pršať. Na už aj tak mokrú hlavu si prehodila kapucňu od mikiny a utekala na zastávku.

Nejaká električka práve odišla. No fasa, to bola určite tá moja a ďalšia pôjde až o desať minút. pomyslela si a zvoľnila krok. Na lavičke zbadala sediacu postavu mladého muža. Niečo sa jej na ňom nepozdávalo. Nevedela by povedať čo, ale už od chrbta vyzeral že nie je v poriadku. Mladík mal hlavu opretú o stĺpik a keď k nemu podišla bližšie zacítila charakteristický zápach zvratkov. Na moment zauvažovala či nie je opitý. Otvoril oči a niečo zaševelil. „Nerozumiem vám, čo hovoríte.“ poznamenala, lebo približovať sa veľmi nechcela. Mladík svoju prosbu zopakoval. Práve prišla električka, jej električka. No mladíkove slová už počula – požiadal ju aby zavolala 112. Vytiahla telefón z kabelky a zavolala. Pár minút počkala kým prišla RZPčka a mladík lekárovi vysvetlil že mal epileptický záchvat.

… … … …

Ktorá z týchto žien sa vám zdá krajšia?