Niečo zo mňa

Nádherné počasie nás lákalo na prechádzku. Rozhodli sme sa navštíviť bratislavskú ZOO. Nahodili sme sa do športového odevu a obuli pohodlné tenisky. Poháňala nás pomerne slušná dávka optimizmu. Vyzbrojení slnečnými okuliarmi a fotoaparátom sme konečne vybehli z domu. Rozhodli sme sa pre jazdu autobusom. To vám bol zasa zážitok. Stáli sme tesne nalepení na seba, ako dáke sardinky v konzerve. Pomerne dlhú cestu sme bez ujmy ako-tak prežili. S úľavou sme vystúpili pred velikánskou vstupnou bránou.

Očká malého Riška zaihrali. Šibalstvo v ňom okamžite ožilo. V momente začal skúmať nové prostredie. Vzápätí nasledovalo pár rozkošných snímok pred vstupom do obrovského areálu záhrady. Upravenému prostrediu sme sa veľmi potešili aj my – dospelí. Obraz bratislavskej ZOO sme totiž mali uložené v hlavách ešte z čias socializmu. Odvtedy sa urobil naozaj výrazný krok vpred. Aj keď stále je čo vylepšovať.

Zvieratká sa na našej ceste striedali a zabrali podstatnú časť výnimočného dňa. Najväčšiu pozornosť sa samozrejme ušla opiciam. Pred ich klietkami stálo množstvo detičiek, evidentne sa zabávajúcich, na ich smiešne roztomilých výčinoch. Zvedavo očili pred klietkou rozšanteného šimpanza. Jeho neuveriteľné kúsky vyčarili úsmevy na ich drobných, detských tváričkách.

Najdlhšie chvíle sme strávili pred voliérou s medveďmi. Predviedli návštevníkom úžasné divadlo. Pažravo chytali sladučké piškóty. Pohybovali sa ľahko a vrtko aj napriek svojej obrovskej hmotnosti.

Príjemný deň sme zavŕšili dávkou sladučkej cukrovej vaty a dvoma kopčekmi zmrzliny. Časť víkendu tak bola za nami. Dostatočne zrelaxovaní sme odchádzali spokojne domov.